Príbeh ženy, matky, ktorá v hlbokej láske obetovala všetko a v najväčšej strate objavila vnútornú silu a nový zmysel
Život má okamihy, ktoré nás zmenia navždy. Niektoré prídu potichu, iné sa vpíšu do srdca ako jazva. Táto kniha vás zavedie do sveta ženy, ktorá si prešla stratami, láskou, zradou aj odpustením – a napriek všetkému nestratila schopnosť veriť v dobro.
Ukážka z knihy
Nechajte sa uniesť niekoľkými stránkami
01
Kapitola 12 (Str. 9–10)
Celá chodba bola v pohotovosti, keď Elena so sklonenou hlavou opúšťala budovu súdu. V tej chvíli vedela, že sem už nikdy nevkročí. Od dnešného dňa bude pre ňu táto budova spojená s najväčšou traumou jej života, ktorú prežila len tak-tak. Vedela totiž, že keby ju Denis udrel, puklo by jej srdce.
Nie akože puklo, ale doslova by sa rozbilo! Vedela to s istotou, ktorá v tomto svete spája dve bytosti viac, než akékoľvek iné puto. Vedela to s istotou matky. Matky, ktorej práve do tváre napľul jej vlastný syn.
02
Kapitola 12 (Str. 71-72)
Nastal posledný spoločný večer s Lukášom. Ralf mal prísť pred polnocou. Chytil do rúk gitaru a hral „naše“ piesne, ako často aj roky predtým. Ibaže teraz to boli piesne na rozlúčku. Pozeral sa neprítomne pred seba a hral. Tento posledný večer bol pre mňa jeden z najťažších. Vrátil mi kľúč od bytu a vzal ma do svojho auta. Jazdili sme okolo Slavína a ja som ho neustále objímala. Takto sme ukončili naše spoločné roky. Boli to prekrásne roky, i keď v nich bolo veľa žiaľu.
Ale v spomienkach ostáva len to pekné a iba to sa počíta. Do môjho života priniesol lásku, akú mnohé ženy nikdy ani nespoznajú. A za to mu budem vždy vďačná. Vystúpila som z auta a naposledy som sa rozlúčila s mojím milovaným Lukášom. Cítila som, že moja láska k nemu nikdy neskončí.
03
Kapitola 16 (Str. 103-104)
Bol piatok, 13. október. Nádherný slnečný deň. Sedela som v záhrade u svojho brata spolu s nemeckými obchodnými partnermi a dohodovali sme novú obchodnú spoluprácu. Sedenie sa predĺžilo a ja som nemohla odísť na ďalšie dohodnuté pracovné stretnutie.
„Deni, zájdi prosím ťa za pánom Molnárom a ospravedlň ma, že dnes nemôžem prísť. Že sa mu ešte ozvem.“
Syn ochotne prikývol a šťastný bežal do môjho nového auta. Už skôr sa so mnou dohodol, že sa pôjde zabaviť na jarmok do mesta.
Ubehla asi hodina, keď sa pri bráne objavil pán Molnár. Hneď som bežala k nemu zaskočená, že ma Denis nebol u neho ospravedlniť.
„Prepáčte, ale môj syn u vás nebol?“ spýtala som sa prekvapene.
„Nie veru. No teraz sa niečoho obávam. Jeden Nemec mal tu neďaleko ťažkú nehodu.“
04
Kapitola 25 (Str. 176)
Ráno sadnem do auta, idem za svojou prácou po ceste obklopenou z obidvoch strán krásnymi horami. Všade dookola cítim ockovu prítomnosť. Boli to „jeho“ hory. Všetky som ich s ním prechodila ako dievča. Vedľa mňa „sedí“ moja mamička. Tak ako vtedy, keď som sa vrátila na Slovensko a sprevádzala ma na všetkých mojich pracovných cestách. Sú to nádherné spomienky. A hoci bolesť cítim, už ju neriešim. S úsmevom a pocitom tichého šťastia sa pozerám na túto krásnu prírodu a vychádzajúce slnko. Je tu nový deň a s ním nová nádej.
Čo nájdete v knihe
Nechajte sa vtiahnuť do deja ešte pred čítaním
Silný skutočný príbeh ženy, ktorá odmietla padnúť
Výpovede hlavnej autorky, ktoré vás vtiahnu do deja
Emotívne momenty, ktoré sa dotknú každého rodiča
Konflikty, ktoré bolia najviac – aj tie medzi matkou a synom
Lásku, ktorá bola krásna aj krehká zároveň
Vzťah, ktorý sa skončil, no v srdci ostal navždy
Zvraty, pri ktorých sa zastaví dych
Nečakané situácie, osudové telefonáty a rozhovory
Životné lekcie s odkazom pre každého z nás
O odpustení, sebaúcte, sile, pádoch a návratoch
Cestu cez bolesť až k zmiereniu so sebou samou
Autentické skúsenosti prežité na vlastnej koži autorky
Ste pripravení prežiť celý príbeh?
recenzie
Príbehy, ktoré menia ľudí. Slová, ktoré zostanú.
„Tento ľudský príbeh je nesmierne silný, v mnohom poučný a pre mňa obohacujúci nielen preto, že mnohých ľudí v príbehu poznám osobne, že sa mi znova premietli tie šťastné a krásne časy, ktoré sme strávili v našom priateľstve, ale že je dôležité uvedomiť si, že svet nie je čiernobiely… ľudia nie sú všetci len dobrí a čestní a že peniaze naozaj kazia vzťahy a rodinné putá. S autorkou nás život odvial od seba do rôznych kútov sveta… aj vďaka tomuto príbehu sme sa opäť stretli a ja mám z toho naozaj neskutočnú radosť.“
Eva Pavlíková – herečka
„Nie je podstatné, ako a prečo som si kúpila knihu Keď stromy plačú. Urobila som však dobre. Po prečítaní mimoriadne emotívnych stránok knihy, plných bolesti, nepochopenia, zrady, sebareflexie, ale aj lásky, radosti a pokory, som si uvedomila, že život vedie autorku – a nielen ju – cez knižnú spoveď k hlbokému pochopeniu. K pochopeniu, že život nás vždy vedie k láske. K láske k sebe, k druhým, k životu, k Bohu. A to je veľký duchovný rozmer a odkaz tejto knihy pre čitateľov.“
Viera – čitateľka
„Výnimočná kniha, zrejme aj autorka bude výnimočná. Nedá sa od nej odtrhnúť, kým ju nedočítate celú, zdá sa mi, že konečne môže byť slovenská literatúra obohatená o nových, dobrých autorov. Silný príbeh, chytí za srdce… a nepustí. cOdporúčam všetkým. V tejto dobe, v ktorej sa boríme s nenávisťou a zlobou, je to ako čistý vánok, aj keď tragický. Vzdávam hold tejto žene, ktorá sa s tým popasovala. Skutočne, anjeli žijú!“
Radoslava – čitateľka